Lifestyle, Môj príbeh

Niekedy žijeme životy iných ľudí

9. augusta 2017
Niekedy žijeme životy iných ľudí

Prečo som nenapísal štyri mesiace žiadny článok? Odpoveď je jednoduchá. Pretože som stratil motiváciu, kreativitu a mal som tak trochu osobnú krízu v živote. Nie vždy totiž ide všetko podľa našich predstáv. A ťažko sa mi niečo píše, keď sám neviem čo so sebou. Myslím, že to netreba nejak hlbšie rozpitvávať.

Každý to pozná. Zdravotné komplikácie, problémy v práci alebo v rodine, či vo vzťahoch. Je toho veľa. Rôzne problémy, s ktorými sa musíme denne vysporiadať a bojovať s nimi. Ale niekedy to proste nedokážeme. Niekedy sa dlho trápime a aj keď nám chcú všetci naokolo pomôcť, nikto z nich to nedokáže. Dokážeme to iba my samy… ale čo keď nechceme?“

„Čo ak zistíme, že sa vlastne chceme trápiť?“

Že sa úmyselne udržujeme v takomto stave. Že veci, ktoré nám predtým robili radosť nás už nedokážu rozveseliť, pretože to nechceme. Že jedlo, na ktorom sme si predtým pochutnávali je zrazu bez vône a bez chuti. Že aj keď je momentálne leto a vonku je 35 stupňov, tak nás slnko nedokáže zohriať. Neprenikne tak hlboko. Vo vnútri ostávame chladný.

Že na mieste, kde sme predtým žili, a ktoré bolo našim domovom, už viac nevydržíme. Že aj keď sa navonok usmievame a snažíme sa byť šťastný, večer si líhame do postele smutný. A ráno sa zobúdzame s pocitom, že je to iba ďalší deň, na ktorom nám nezáleží. Ďalší deň nášho trápenia, ktorý snáď nejako prežijeme.

„Zrazu sa však jedného dňa zobudíme a uvedomíme si, že žijeme životy iných ľudí.“

Niekedy žijeme životy iných ľudí

Väčšinou takých ľudí, ktorých ľúbime, milujeme alebo sú naši najbližší – naša rodina. Nie je to naša chyba. Často je to prejav našej lásky, náklonnosti, oddanosti, či strachu, obáv alebo aj túžby byť súčasťou toho druhého. Byť súčasťou jeho života a deliť sa s ním o všetko. O jeho radosti, starosti, lásku, smútok alebo ťažké chvíle.

Chceme sa starať o tých, na ktorých nám záleží. Ale zabúdame sa postarať v prvom rade samy o seba a o svoje šťastie. A tak s odstupom času zistíme, že žijeme život, ktorý nie je náš. Ja iba jeho ilúziou. A vtedy si začneme uvedomovať, že potrebujeme zmenu. Že potrebujeme žiť život podľa seba. Žiť svoj vlastný život.

„Zrazu zistíme, že všetko robíme už len automaticky a postrádame v tom zmysel.“

Je dobré keď si človek uvedomí, že potrebuje zmenu, pretože môže začať na nej pracovať. A tiež aj na sebe. Niekedy to však nie je také jednoduché. Spraviť ten dôležitý krok v živote, ktorý odštartuje ďalší sled udalostí a tie sa už nebudú dať zastaviť. Pretože sa bojíme, že už to nebude také ako predtým.

Veľká zmena však neprichádza v malých skutkoch. Väčšinou sa zjaví ako veľká voda. Nečakane a náhle. Možno so sebou odnesie pár vecí, ktoré boli pre nás dôležité. Možno nám zo života odnesie aj pár ľudí, ktorých už k životu „nepotrebujeme“. A možno nám prinesie niečo nové. Novú skúsenosť, priateľstvo, vzťah. Očistí nás a vyplaví späť na breh, aby sme mohli začať odznovu. A vtedy si uvedomíme, že všetko je tak ako má byť…

Niekedy žijeme životy iných ľudí

Niekedy žijeme životy iných ľudí. A robíme tak bez toho, aby sme o tom vedeli. A niekedy si to uvedomíme príliš neskoro. Ja som si to uvedomil teraz a je len na mne čo s tým urobím. Či zmením svoj život tak, aby som bol šťastný – alebo sa o to aspoň pokúsim – alebo sa budem ďalej trápiť kvôli veciam, ktoré nedokážem zmeniť, či kvôli ľuďom, pre ktorých nie som dosť dobrý.

Tento blog som začal písať kvôli sebe. Pretože ma to baví, rozvíjam tak svoju kreativitu, schopnosti a vedomosti. Vždy sa naučím niečo nové a tiež môžem zdieľať svoje skúsenosti a pocity s ostatnými. Chcem v tom pokračovať, pretože človek by mal robiť to čo ho baví. A zmeniť to, čo mu nevyhovuje alebo kvôli čomu sa trápi. Skôr či neskôr na to príde každý.

„Otázkou zostáva, čo sme ochotní urobiť pre to, aby sme sa mali lepšie?“

 

Jakub

Žiadne komentáre

Komentár