album

Sú hudobné albumy a hudobné albumy. Práve toto som si povedal, keď som si vypočul album Beck – Morning Phase. Je viac ako pravdepodobné, že tento album nepoznáte, tak ako som ho nepoznal aj ja. A možno sa k nemu dostanete úplnou náhodou práve vďaka tomuto článku. Ak je to tak, neváhajte a vypočujte si ho.

Je veľmi veľa populárnych spevákov a speváčok a nedá sa poznať všetkých. A preto sa vždy poteším, keď nájdem nejaký kvalitný hudobný album od menej známeho interpreta (možno iba menej známeho pre mňa). Prečo? Pretože rádiá a médiá nám podsúvajú iba známe a obohrané pesničky, ktoré nám po čase začnú liezť pomaly na nervy…

„Naozaj kvalitný hudobný album alebo pesničky ma omrzia málokedy a dokážem si ich vychutnať oveľa viac.“

A presne takto som sa cítil pri počúvaní tohto albumu. Treba poznamenať hneď na úvod, že tento album nemusí sadnúť každému, ale určite mu treba dať šancu. Možno si tým rozšírite nielen svoje obzory, ale aj hudobné žánre.  Pokračuj v čítaní…

Budú to už 2 roky čo sa mi do rúk a hlavne do uší dostal tento výnimočný album od mojej obľúbenej hudobnej skupiny Coldplay s názvom „Ghost stories“ alebo po slovensky „Strašidelné príbehy“. Možno teraz premýšľaš prečo píšem recenziu práve na tento album z roku 2014 a prečo ti ho chcem odporučiť? Pretože je to skvelý a výnimočný album a určite si to zaslúži. A pretože mám k nemu osobný vzťah a sprevádzal ma v ťažkom životnom období, kedy som si pri jeho počúvaní upratoval v hlave myšlienky a premýšľal o svojom živote. A práve k tomuto účelu je album priam stvorený a predurčený. Takže pokiaľ máš vo svojom živote ťažké životné obdobie, starosti, si nerozhodný alebo len potrebuješ vypnúť, určite by si si ho mal vypočuť. A to minimálne 3 krát po sebe!

Prečo by si si ho mal vypočuť a ešte k tomu 3 krát po sebe? Z jednoduchého dôvodu. Pretože je to jeden z tých geniálnych albumov, ktorý ťa neosloví hneď, ale až na druhý, či tretí krát. Teda aspoň u mňa to tak bolo.

Pamätám si ako som si ho pustil na počítači a popri tom som balil nejaké balíky na poštu. Po asi 45 minútach zrazu album skončil a ja som zostal prekvapený. Ani som sa nestačil započúvať a už bol koniec. Bolo to jednak preto, lebo album je dosť krátky, ale hlavne mi všetko splývalo dokopy, nevedel som si spomenúť na konkrétne skladby (okrem jednej – „Sky full of stars“) a album na mňa pôsobil veľmi melancholicky, priam až smutne. Aj napriek tomu, že sú na ňom aj veselé aj smutné skladby, ktoré sa viacmenej striedajú. Sadol som si do kresla a chcel som si ho pustiť znovu od začiatku. Ale potom som si povedal, že toto je album, ktorý si najlepšie vychutnám cez slúchadlá, v polohe ležmo a na posteli. A veru nemýlil som sa. Pokračuj v čítaní…